Aby snaha o krásu neničila naše ženské zdravie & plodnosť.

18.6.2024

Rada skrášľuješ svoje nechty, dávaš si na seba pravidelne make-up či tvoja kúpeľna praská značkami z reklám na kozmetiku? Pripravila som si dnes epizódu podcastu Bagniari radio, ktorá rozhodne nebude ľahká a je myslím, že ju možno ani nedopočúvaš, resp. článok nedočítaš. Od zlosti, či vzdoru, že to nemôže byť pravda. Len pár odvážnych dôjde až do konca. Tento článok s epizódou však už dlho čaká na svoje vydanie. Pretože mnohým ženám ničí krása ich zdravie. Doslova.

Koncom 60. rokov minulého storočia nás Rachel Carsonová v knihe Silent Spring varovala, že rastúca prítomnosť priemyselných a poľnohospodárskych chemikálií v našich potravinách, vode, ovzduší a domácnostiach nakoniec ohrozí zdravie našich ekosystémov – a tým aj zdravie ľudí. Dnes už bohužiaľ vieme, že mala pravdu. Ako napísala Carsonová „V prírode nič neexistuje osamote,“ – a to isté platí aj pre vaše telo. Žiadny zdravotný stav neexistuje osamotene a ani jeden systém, orgán alebo tkanivo nefunguje osamotene. Až dnes si uvedomujeme, pred čím nás prorocky varovala – a dnes za to zdravie žien platí najvyššiu cenu.

Ako moc to máme riešiť?

Veľkým zdrojom toxínov nájdeme v stavebných materiáloch, nábytku, elektronike a stovky jednotlivých chemikálií v čistiacich prostriedkoch pre domácnosť, palivách, insekticídoch, telových výrobkoch, parfémoch a kozmetike. Čo jednoducho znamená, že vzduch v interiéri je ešte viac znečistený ako vzduch vonku. Z desiatok tisíc chemických látok v obehu nebolo 90 % nikdy testovaných ako bezpečné pre ľudský život. A to len začíname.

V roku 2016 informoval denník Seattle Times o rozsahu vystavenia environmentálnym toxínom v rybách. Výskumníci našli v lososoch viac ako 80 liekov, ktoré mali byť servírované na našich tanieroch. Objavili v nich dokonca zvyšky produktov bežne používanej kozmetiky, antikoagulantov, fungicídov, antibiotík a antiseptík. Tie isté kontaminanty sa vo veľkej miere nachádzajú aj vo vode. Už to nie je iba o ťažkých kovoch v rybách.

Nikdy nie je neskoro, začnime čo najskôr.

Možno si hovoríš, že bohužiaľ toto je realita, v ktorej musíme žiť a nič s tým neurobíme. Než sa však upokojíš týmto tvrdením, určite čítaj ďalej. To, o čom sa tu dnes bavíme, ovplyvňuje budúce generácie, naše deti.

Skupina vedcov Environmental Working Group analyzovala krv z pupočníka novorodencov starých len niekoľko hodín a zistili, že v krvi detí bolo zistených 287 environmentálnych chemikálií, ktoré dieťa získalo z krvi matky počas tehotenstva.

Šialené, že?

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vo svojej štúdii o vystavení ľudí environmentálnym chemikáliám v USA z roku 2009 zistilo, že z 212 sledovaných chemikálií malo prakticky všetkých 2 400 účastníkov prieskumu merateľné hladiny týchto chemikálií v krvi alebo v moči. Ukázalo sa, že 100 % z nás má v krvi biologicky aktívne hladiny BPA a 95 % z nás má merateľné hladiny dioxínov. Chemická záťaž, ktorú každý z nás nesieme, nazývame „telesná záťaž“ (body burden), o ktorom sme si hovorili i v našom členstve PSC.

Čo si ale neuvedomuje je, že aj nepatrné množstvá známych toxínov môžu mať na naše zdravie zásadný vplyv, oveľa väčší, než predpokladali mnohí vedci. A všetko sa ešte začína komplikovať. Jednotlivé chemické látky sa v našom tele spájajú a vytvárajú nové zlúčeniny, ktoré nikdy neboli preskúmané. Stali sme sa živými laboratóriami, zatiaľ čo poľnohospodárske, priemyselné a farmaceutické spoločnosti, ktorých lobisti neustále zasahujú do bezpečnostných noriem, uprednostňujú zisk, nie naše zdravie. (Je to krutá a nemilosrdná irónia, že niektoré z tých istých spoločností, ktoré vyrábajú toxíny spôsobujúce choroby, vyrábajú aj lieky používané na liečbu týchto chorôb. Zvyšuje sa ti tlak? Vôbec sa ti nedivím.)

Dopad na ženské telo

Najväčší dopad toxínov pozorujeme na dysfunkciu štítnej žľazy, ale okrem nej je naše rastúce vystavenie toxínom paralelné s nárastom aj kognitívnych problémov od mozgovej hmly (brain fog) po Alzheimerovu chorobu, hormonálnych problémov vrátane predčasnej puberty, endometriózy, PCOS, neplodnosti, predčasného zlyhania vaječníkov a rakoviny prsníka, autoimunitných ochorení a cukrovky. Naša osobná expozícia sa vlastne začala hneď po druhej svetovej vojne, keď mnohé z našich starých mám boli tehotné. Ako to ? Ukázalo sa, že vystavenie toxínom v minulosti jednej a dvoch generácií ovplyvňuje naše gény a epigenetiku. Vezmime si ako príklad DDT-Dichlórdifenyltrichlóretán. Ak mu bola vaša stará mama vystavená, ako dieťa, naháňajúc sa za nákladnými autami, ktoré túto chemikáliu rozprašovali na likvidáciu komárov, môže to čiastočne vysvetľovať, prečo teraz bojujete s príznakmi, hoci sa snažíme byť zdraví.

Poľnohospodárske chemikálie (herbicídy, pesticídy a antibiotiká), priemyselný odpad, ťažké kovy, plasty narúšajúce hormóny a rozpúšťadlá prenikajú do nášho vzduchu, vody, potravín, pôdy, oblečenia, nábytku, telových výrobkov, čistiacich prostriedkov a elektronických zariadení a my ich absorbujeme. Viažu sa na bunky nášho imunitného, nervového a endokrinného systému a najmä na citlivé tkanivá, ako je štítna žľaza, a poškodzujú ich funkciu. Teraz platíme daň za všetky tie „technologické pokroky“ z obdobia po druhej svetovej vojne. Ako teda moc je to „pokrok“.

Tieto chemikálie pretrvávajú v životnom prostredí desaťročia a nezostávajú na jednom mieste. Tieto toxíny sa našli tisícky kilometrov od miesta ich pôvodného použitia, prenášajú sa vzduchom, vodou, vtákmi, veľkými migrujúcimi zvieratami a v potravinách, ktoré prepravujeme po celom svete. Bez ohľadu na to, kde žijeme, nie sme imúnni voči expozícii. Tieto chemikálie sú také vytrvalé, že aj pesticídy, ktoré boli v 70. rokoch 20. storočia zakázané, sa stále dostávajú do našich potravín prostredníctvom pôdy a zvierat a bežne sa nachádzajú vo vzorkách krvi dospelých aj detí. Radi sa zdržiavajú v tukoch, kde sa ich koncentrácia môže zväčšiť až 70 000-krát v porovnaní s úrovňou v životnom prostredí.

Prečo my ženy?

Keďže ženy majú prirodzene viac tukového tkaniva ako muži, tieto toxíny sa u nás hromadia v ešte vyššej miere. (Ženská náchylnosť na ochorenia štítnej žľazy súvisí s našou prirodzenou tendenciou nosiť viac tuku, o ktorom je dôležité vedieť, že je metabolicky aktívnou súčasťou endokrinného systému, a nie len pasívnym spôsobom ukladania dodatočnej energie). Hladina perchlorátu, len ako jeden z príkladov, bola zistená vyššia u žien a súvisela so zmenami hladiny hormónov štítnej žľazy, ale u mužov nie. Tieto chemikálie následne odovzdávame našim deťom prostredníctvom materského mlieka.

Uznávaná biologička a autorka Sandra Steingraberová vo svojej knihe elegantne odhaľuje alarmujúci rozsah environmentálnych rizík – od priemyselných jedov, ktoré sa nachádzajú v plodovej vode, až po toxickú kontamináciu materského mlieka -, ktoré v súčasnosti ohrozujú každé rozhodujúce štádium vývoja dieťaťa. Na základe rozsiahleho výskumu nakoniec dospela k záveru, že prínosy prevažujú nad rizikami. Takéto bremeno nesieme všetci. Dôležité je poznamenať, že sa v drvivej väčšine prípadov zistilo, že prínosy dojčenia pre matku a dieťa prevažujú nad rizikami expozície a že vždy, keď je to možné, je dojčenie optimálne.

Jedna štúdia vykonaná v štáte New York ukázala, že ázijské ženy v plodnom veku mali v krvi také množstvo ortuti, ktoré presahovalo bezpečnostné normy, a že väčšinu tejto ortuti možno vysledovať z vysokej konzumácie rýb. Táto štúdia, ktorá pred niekoľkými rokmi objasnila problém s arzénom v ryži, bola vykonaná na tehotných ženách v New Hampshire. Tie, ktoré konzumovali vysoké množstvo koncentrovaných ryžových výrobkov (t. j. energetické tyčinky, ktoré obsahovali ryžový sirup), mali najvyššie hodnoty.

Nie sú to len tehotné ženy a malé deti, ktorých sa to týka. Laboratórne testy odhalili, že dievčatá vo veku 14-19 rokov v celej Amerike sú kontaminované chemickými látkami, ktoré sa bežne používajú v kozmetických výrobkoch a výrobkoch na starostlivosť o telo vrátane ftalátov, triklosanu a parabénov, Štúdie spájajú tieto chemické látky s potenciálnymi účinkami na zdravie vrátane rakoviny a hormonálnych porúch. Dospievajúci používajú v priemere takmer 17 výrobkov pre osobnú hygienu či starostlivosť o seba každý deň (a dospelá žena 12 výrobkov denne).

Aby to nebolo iba o nás ženách, prítomnosť toxínov má vplyv i na zdravie, kvalitu a množstvo spermií ale i funkciu semenníkov u mužov. Ich celkovú plodnosť a prevenciu pred vznikom rakoviny prostaty. Tak isto ďalšie systémy v tele od kardiovaskulárneho či respiračného.

Či chcem či nie, sme zodpovední za budúce generácie

V poslednom desaťročí sme boli svedkami neustáleho nárastu zdravotných ťažkostí detí, od alergií (vrátane potravinových a environmentálnych) až po astmu, ekzémy a autoimunitné ochorenia. Mnohé z týchto ochorení možno vysledovať späť k vystaveniu toxínom zo životného prostredia. Tieto expozície ovplyvňujú aj našu plodnosť a genetiku a ich vplyv prenášame na naše deti pri počatí. Ďalšie toxíny preberáme i počas tehotenstva. Vedecké organizácie, ako napríklad Environmental Working Group (EWG) odhadujú, že väčšina z nás má v tele zásoby stoviek environmentálnych kontaminantov. Viaceré štúdie už preukázali, že deti sa rodia s toxickou záťažou až 300 rôznych chemických látok v tele a materské mlieko je plné environmentálnych škodlivín. Tieto toxíny pochádzajú z našich potravín, vody, vzduchu, čistiacich prostriedkov pre domácnosť, kozmetiky, plastových nádob, stavebných materiálov a z milióna ďalších miest.

Podobne ako BPA, aj skupina chemických látok nazývaných ftaláty je spojená so zníženou hladinou hormónov štítnej žľazy – dokonca už u trojročných dievčat! (Tá istá štúdia na dievčatách v predškolskom veku nezistila rovnaké zníženie hormónov štítnej žľazy u malých chlapcov). Ftaláty sa nachádzajú v mäkkých plastoch, ako sú vinylové podlahy, sprchové závesy, nádoby na jedlo a obaly na potraviny, ako aj vo vôňach a výrobkoch starostlivosti o telo.

Tu je malý prehľad problémov, ktoré sa objavujú čoraz častejšie a to v spojených s rôznymi kontaminantmi:

Ťažké kovy ovplyvňujú nervový systém a spôsobujú úzkosť, nespavosť, ADHD, chronickú únavu, autizmus, Parkinsonovu chorobu a Alzheimerovu demenciu.
Endokrinné disruptory v plastoch a pesticídoch ovplyvňujú naše hormóny, čo vedie k ochoreniam štítnej žľazy, cukrovke, PCOS a neplodnosti.
Existujú dobre známe súvislosti medzi toxínmi sprostredkovanými zmenami v našom endokrinnom (hormonálnom) a imunitnom systéme a obezitou.
Viac environmentálnych chemikálií = viac tuku. A keďže sa tieto chemikálie ukladajú v našich tukových bunkách, viac tuku = viac uložených chemikálií (hoci môžete byť štíhli a mať aj vysokú telesnú záťaž).
Vysoká telesná záťaž (toxínami) môže ľuďom brániť v chudnutí – dokonca aj pri dobrej diéte a cvičebnom programe.

A to by sme mohli pokračovať o dopadoch na našu reprodukciu.

Existuje nádej v tomto apokalyptickom scenári?

Musím uznať, že tento článok je napísaný veľmi radikalne úprimne, ale už sa nedá pozerať na to, ako si neustále myslíme, že je to len o tom, že nemáme vôlu držat nejakú diétu, pravidelne cvičiť, spať ale, že problémy našej spoločnosti a jej zdravie tkvie v znečistení, s ktorým sa stretávame denno-denne. Odmalička. Podsúvame si ich v malých dávkach bez akéhokoľvek vedomia. Na každom kroku. A pokiaľ sa niekto snaží o eko domácnosť, tak je prinajlepšom lesana, či hipík. Ja však vnímam, že ľudí, ktorí postupne pochopia i tieto súvislosti pribudne, pretože začíname narážať na miesta, kde odpoveď očividne nie je skrytá.

Sama nevediem moju domácnosť v perfektne nastavenom režime, ale zlepšujem postupne čo sa dá. Zdravie a prevencia si žiaľ v dnešnej dobe vyžadujú radikálne rozhodnutia, finančné prostriedky, či odhodlanie ísť iným smerom. Na to všetko musíme postupne dozrieť i osobnostne, pretože si nie vždy skálopevne stojíme za svojim rozhodnutím, ked všetci ostatní blízky krutia hlavami. Preto sa nebičujme za to, že sme niečo doteraz pokazili. Že sme svoje cykly, zdravie či deti nemohli obstarať lepšie. Informácie, ktoré dnes dostávate nedostali miliardy ľudí po celom svete, a asi ani nikdy nedostanú. Začnime tam kde sme, s tým čo môžeme a postupne. Neznamená, že keď to nie je teraz hotove a tak ako má byť, že to nestojí za to vôbec. Naopak postupne uľavujeme svojmu telu.

S čím môžem začať svoju cestu už dnes?

Vieme, že už v priebehu niekoľkých dní môžeme z tela vylúčiť značné množstvo toxínov, najmä herbicídov a pesticídov, ktoré konzumujeme s potravinami, a znížiť tak systémové hladiny toxínov. Preto sa oplatí stráviť niekoľko mesiacov, v ideálnom prípade „očistením“ nášho vystavenia toxínom a ich hladiny (obzvlášť pred počatím) kedykoľvek je to možné.

Viac zelených potravín vo svojom jedálničku a podporiť funkciu pečene aby nás zbavovala toxínov z tela. To podporíme aj pravidelnou návštevou toalety.
Potenie je skvelá forma ako sa zbavovať toxínov z tela. Formou cvičenia alebo sauny.
Viac kvetín v domácnosti a pravidelne vetrať domácnosť, či zvážiť čističku vzduchu. Rastliny sú skvelým pomocníkom pri pohlcovaný škodlivých látok z domácnosti, nielen vydýchaného CO2.
Filtrovať vodu z kohútika (najmä ak žijeme v meste) a vyberať do svojho jedálnička čo najviac potravín organického pôvodu, či si vypestovať aspoň zeleninu a ovocie.
Postupne vymieňať tie najčastejšie používané prostriedky v domácnosti a kozmetiku za Eco-friendly, až sa postupne podarí vymeniť všetku drogériu a kozmetiku. Prechod na eko-domácnost nemusí byť vôbec náročné. Starý dobrý ocot a sóda bikarbóna, či peroxid vyčistí snaď všetko.
Postupne doplňovať domácnosť o drevené, nerezové, sklenené či keramické nádoby, namiesto palstových. To isté platí pre pomôcky na varenie, či hrnce a panvičky (obzvlášť teflonové).
Ak máte už deti, zvážiť aké hračky im kupujete (plast vs drevo) a či ich toľko potrebuje. To isté paltí i v prípade našich potrieb a nábytku v domácnosti. Menej je viac.

Bezpečnú kozmetiku sme zaradili i na e-shop bagniaristore.cz, kde nájdeš niekoľko bežne používaných pomocníkov pri starostlivosti o tvoje telo, pri ktorých sa nemusíš báť, že škodia tvojmu telu ani hormónom.

Předchozí článek Další článek

Přihlášení k vašemu účtu